Kedysi som chodieval po svete len tak bezstarostne. Boli časy keď som si myslel, že „pipík“ je len na čúranie a keď sa dvaja pobozkali hovoril som fúúúj ako v tej reklame. Dnes som dospelý, končím vysokú školu a o rok začne život, kde nebude stále niekde čakať pomocná ruka.
Dnes som dospelý a bozkávam sa so svojím dievčaťom, šoférujem auto, popri škole vyvíjam ešte ďalšiu činnosť, aby nám keď skončím bol aspoň trochu ľahšie a chodím voliť. A je tu celá hromada iných vecí, ktoré sa zmenili.
Spomínal som, že chodím voliť. Bol som aj dnes a pôjdem aj nabudúce. Pretože dúfam, že bude lepšie. A v tomto som ostal tým malým chlapcom s ideálmi, ktorý sa nepoučí. Viem, že lepšie bude len ak si to sám zariadim. Žiadny Fico, Figeľ, Slota či Radičová mi pomôcť nepríde. Moje deti – ako to niektorí radí v kampani spomínali sa budu mať tak ako ich vychovám a čo im do života dám. Voliť ísť treba, no veľké nádeje si nerobím. Tú chybu som už parkrát urobil.
Prajem pekný večer